Rozhovor s egyptským anarchistami

north africa | community struggles | interview Tuesday February 08, 2011 17:50 by NEFAC International Secretary - North Eastern Federation of Anarchist Communists

Najzložitejšia prekážka, s ktorou sa egyptskí revolucionári konfrontujú, je prerušenie komunikačných kanálov. Západní revolucionári musia na svoje vlády tlačiť, aby egyptskému režimu znemožnili takto konať. To platí pre túto chvíľu, nikto však nevie, čo sa stane v dlhodobejšom horizonte. Ak revolúcia zvíťazí, západní revolucionári musia s egyptskými priateľmi budovať solidaritu proti očakávanej agresii USA a Izraela. Ak revolúciu porazia, všetkých egyptských revolucionárov možno zmasakrujú. [English]

Situácia v Egypte je práve teraz veľmi dôležitá. Začalo sa to pozvánkou na deň hnevu na Mubarakov režim, vyhlásený na 25. januára. Nikto neočakával pozvánku na deň hnevu od veľmi nezáväznej voľnej skupiny bez skutočnej organizačnej štruktúry zorganizovanej len na stránke na Facebooku s názvom "We are all Khalid Said".

Chálid Saíd bol mladý Egypťan, ktorého počas minulého leta zavraždila v Alexandrii Mubarakova polícia. V ten utorok sa všetko začalo, bola to iskra, ktorá vznietila oheň. V utorok sa na uliciach každého egyptského mesta odohrávali obrovské demonštrácie, v stredu sa začal masaker. Spustil ho pokus ukončiť okupáciu námestia Tahrír vo štvrtok neskoro večer. Pokračoval aj v ďalších dňoch, predovšetkým v meste Suez. Suez má pre srdce každého Egypťana zvláštnu hodnotu. Bol centrom odporu proti sionistom v rokoch 1956 a 1967. Mubarakova polícia teraz masakrovala v tej istej štvrti, ktorá sa bránila pred Šaronovými jednotkami v egyptsko-izraelských vojnách. Zabila najmenej štyroch ľudí a sto zranila. Používala plynové granáty, gumové projektyly, streľné zbrane a zvláštnu žltú látku, ktorú rozprašovala nad ľuďmi (možno yperit). Na piatok bola zvolaná džummá hnevu. Po arabsky to znamená piatok, čo je v Egypte a mnohých islamských krajinách voľný deň. V islame je to posvätný deň, prebiehajú veľké modlitby, ktorým sa hovorí piatková modlitba. Napoludnie po modlitbe demonštranti plánovali pokračovať protestným pochodom. Polícia sa so všetkou silou a násilím pokúsila pochodu zabrániť. V centre a východnej časti Káhiry a inde po celom Egypte, predovšetkým v Sueze, Alexandrii a Mahalle (ktorá leží v delte Nílu a je jedným z centier pracujúcej triedy), sa odohrali mnohé strety. Od poludnia do súmraku ľudia pochodovali po centre Káhiry s úmyslom okupovať námestie Tahrír až do pádu Mubarakovho režimu a skandovali slogan "Ľud žiada odstránenie režimu." O piatej popoludní pri západe slnka Mubarak vyhlásil zákaz vychádzania a do miest priviedol armádu. Po zákaze vychádzania nasledoval plánovaný útek polície, prepustenie zločincov a kriminálnikov. Polícia plánovala veľké úteky väzňov z egyptských väzníc, aby Egypťanov vystrašila. Bez polície mnohé vojenské jednotky nedokázali dohliadať na ulice. Ľudí to vystrašilo. Na egyptských televíznych kanáloch, rozhlasových staniciach a v novinách prebiehala spravodajská manipulácia o vandaloch vyvádzajúcich v mnohých mestách a o zlodejoch strieľajúcich do ľudí. V záujme zabezpečenia poriadku na uliciach sa začali organizovať "ľudové výbory". Režim uvítal, že sa mu podarilo nestabilitou krajiny ešte väčšmi vystrašiť ľudí. Zároveň to však bola chvíľa, od ktorej sme mohli začať vytvárať zamestnanecké rady.

Od stredy prebiehali strety medzi priaznivcami a odporcami Mubaraka. Popisujem situáciu správne? Kto sú "Mubarakovi priaznivci"? Ako tieto strety vplývajú na postoje bežného Egypťana z pracujúcej triedy?

Nemyslím si, že je správne nazývať bojujúce skupiny ako Mubarakových priaznivcov a odporcov. Na demonštrácii tzv. priaznivcov Mubaraka bolo aj veľa prepustených kriminálnikov a príslušníkov tajnej polície, ktorých zámerom bolo zaútočiť na demonštrantov na námestí Tahrír. Všetko začalo po včerajšom Mubarakovom prejave a prejave Baracka Obamu. Osobne si myslím, že sa Mubarak cíti ako porážaný býk usilujúci sa krvou aspoň zafŕkať svojich katov. Pripomína Nera túžiaceho pred tým, než odstúpi, aspoň zapáliť Egypt. Pokúša sa presvedčiť ľudí, že je synonymom stability, bezpečnosti a istôt. V tejto oblasti očividne zaznamenal istý úspech. Vznikla svätá národná aliancia proti demonštrantom na námestí Tahrír a v Tahrírskej komúne.

Predovšetkým príslušníci strednej triedy hovoria, že demonštrácie sa musia skončiť, pretože Egypt je podpálený a začal sa hladomor. Vôbec to tak nie je. Preháňajú. V každej revolúcii sa objavia nejaké ťažkosti a Mubarak využíva strach a hrôzu, aby sa udržal dlhšie. Osobne tvrdím, že aj keby demonštranti boli za túto situáciu zodpovední, Mubarak musí odísť, pretože nie je schopný ju vyriešiť.

Čo sa stane na budúci týždeň? Ako veľmi ovplyvňuje situáciu v Egypte postoj, ktorý zaujímajú Spojené štáty americké?

Nikto si nedokáže predstaviť, čo sa stane zajtra alebo na budúci týždeň. Mubarak je tvrdohlavý idiot a egyptské médiá robia najväčšiu kampaň v dejinách, aby zabránili protestom v piatok 4. februára. Padajú výzvy k ďalšiemi miliónovému pochodu na námestie Tahrír s názvom "džummá spásy". Postoj vlády USA nás ovplyvňuje viac ako demonštrácie. Mubarak je zradca, ktorý radšej zabije celý ľud, ako by povedal nie svojim pánom.

Ako sa na udalostiach podieľali anarchisti? Kto sú ich spojenci?

Anarchizmus nie je v Egypte príliš rozšírený. Nejakých anarchistov nájdete, ale ešte to nie je silný prúd. Zapájali sa do protestov a vstupovali aj do ľudových výborov, aby ochránili ulice pred gangstrami. Do týchto výborov vkladali istú nádej. Spojencami anarchistov v Egypte sú samozrejme marxisti. Práve prebieha ideologická diskusia. Celá ľavica teraz vyzýva k jednote a odloženiu diskusie o čomkoľvek na neskôr. Egyptskí anarchisti sú súčasťou egyptskej ľavice.

Aké formy solidarity môžu medzi revolucionármi v Egypte a revolucionármi na "Západe" vzniknúť? Čo môžeme urobiť hneď a čo by sme mali urobiť v dlhodobom horizonte?

Najzložitejšia prekážka, s ktorou sa egyptskí revolucionári konfrontujú, je prerušenie komunikačných kanálov. Západní revolucionári musia na svoje vlády tlačiť, aby egyptskému režimu znemožnili takto konať. To platí pre túto chvíľu, nikto však nevie, čo sa stane v dlhodobejšom horizonte. Ak revolúcia zvíťazí, západní revolucionári musia s egyptskými priateľmi budovať solidaritu proti očakávanej agresii USA a Izraela. Ak revolúciu porazia, všetkých egyptských revolucionárov možno zmasakrujú.

Čo bude najzávažnejší problém vo chvíli, keď Mubarak odíde? Hovorilo sa o tom na ulici veľa? Čo navrhovali antikapitalistickí revolucionári?

Keď hovoríme o požiadavkách ulice, najdôležitejšou úlohou je vytvoriť novú ústavu, dočasnú vládu a potom vyhlásiť nové voľby. O týchto témach veľa diskutujú mnohé politické prúdy, predovšetkým Moslimské bratstvo. V Káhire nie sú revoluční antikapitalisti príliš silní. Komunisti, demokratická ľavica a trockisti majú rovnaké požiadavky – zmenu ústavy a nové voľby. Pre nás, anarchistov, keďže sme nie len proti kapitálu, ale aj proti štátu, je dôležité pokúsiť sa posilniť výbory, ktoré vznikli na ochranu a obranu ulíc a ich premenu na skutočné rady.

Nidal Tahrír je člen anarchokomunistickej skupiny Black Flag v Egypte.
Rozhovor z Medzinárodnej tajomník NEFAC

Preložil Peter Vittek
https://utopia.sk/liferay/web/guest/article/-/journal_content/56_INSTANCE_b8AZ/16892/162301